Šiestu sezónu Formuly E ovládol António Félix da Costa. Portugalský pretekár najlepšie zvládol už úvodnú „predkoronovú“ časť ročníka, po ktorej mal na konte 67 bodov, teda o jedenásť viac, ako vtedy druhý Mitch Evans. Potom však v jeho podaní prišla doslova smršť a nikomu nedal absolútne žiadnu šancu. Svoje snaženie ukončil s počtom bodov 158, pričom druhý Stoffel Vandoorne ich nazbieral len 87.

Toto všetko naznačuje, že sotva sme mohli spoznať lepšieho a zaslúženejšieho majstra sveta. Da Costa vyhral zaslúžene a po rokoch trápenia ho to aj patrične dojalo. Nie je tomu tak dávno, čo bol považovaný za obrovský talent, patril do kádra Red Bullu a mnohí mu predpovedali veľkú budúcnosť. V „efjednotke“. Potom však prišlo ticho, pád na dno a pomalé šplhanie sa späť na piedestál.

Hrozil koniec kariéry

„Vždy sa mi vynárajú tie zlé časy, pretože v mnohých okamihoch svojej kariéry som bol veľmi blízko k tomu, aby som to vzdal,“ uviedol António Félix da Costa. „Ale vďaka všetkým ľuďom, ktorí okolo mňa sú, som to nikdy nespravil.“

Prvé prepojenie s elektrickým motoršportom však bolo veľmi zvláštne. Tento pretekár mal niekedy v roku 2014 celkom iné sny i ciele a do Formuly E sa mu ani nechcelo. „V tom čase som spolupracoval s tímom, ktorý v F1 získal titul (Red Bull, pozn. red.) a okrem toho som spolupracoval aj s BMW v DTM. No a odrazu som sa ocitol na prvých testoch v Doningtone, kde som mal zasadnúť do elektrického auta. Boli tam dvaja mechanici v civile a taška s nástrojmi položená na zemi. No a toto všetko v období, keď som v podstate prišiel o svoj sen.“

Formula E nelákala

Pretekár v tom čase nevedel zabudnúť na Formulu 1 a nevedel sa jej vzdať. No a nevedel pochopiť ani to, prečo by mal odrazu padnúť o mnoho poschodí nižšie a skúšať to v sérii elektrických formúl, ktorá v tom čase vôbec nič neznamenala.

„Mám pocit, že toto som verejne asi ani nikdy nehovoril, ale zatelefonoval som svojmu manažérovi Tiagovi a povedal som mu ‚Kámo, dostaň ma odtiaľto preč, lebo ja toto nemôžem robiť‘. No a on mi o šesť hodín neskôr zavolal a potvrdil, že OK, sme odtiaľ preč.“

„V tom čase som práce cestoval na testy s BMW pre DTM a stretol som svojich šéfov. Povedal som im, že k ním do Formuly E nakoniec nejdem. Oni však odpovedali: ‚Nie, musíš to spraviť, potrebujeme ťa. Nemôžeme ti povedať prečo, ale potrebujeme ťa.‘ Tak som opäť zdvihol svoj telefón a povedal: ‚Tiago, tú zmluvu potrebujem opäť dohodnúť‘,“ zasmial sa da Costa, ktorý sa takto dostal do tímu Amlin Aguri.

Od Aguri po Techeetah

Keď mu ročná zmluva vypršala, zavolal svojmu šéfovi a ten ho vzal opäť, tentoraz už stajňa pôsobila pod názvom Team Aguri. Nuž a výkonnostne to bolo biedne aj v ďalších rokoch pod názvami MSAmlin Andretti či MS&AD Andretti Formula E. Prelom prišiel až v ročníku 2018/19 v tíme BMWi Andretti Motorsport, keď da Costa skončil šiesty a prestúpil do DS Techeetahu, s ktorým získal majstrovský titul.

„V tretej sezóne sme sa s Robinom (Frijnsom, pozn. red.) bili o devätnáste alebo dvadsiate miesto, pričom Lucas (di Grassi), Jean-Éric (Vergne) či Sébastien (Buemi) nám dávali kolo. Sú to tí istí chlapci, s ktorými som bol teraz v Berlíne na pódiu. Niektorí pretekári na mňa a Robina pozerali tak, že tam nemáme čo robiť a nepreukazovali nám žiadny rešpekt. V tej tretej, prípadne štvrtej sezóne, sme však nemali šancu v podstate nič spraviť.“

Vďaka pre BMW

Da Costa skončil v šampionáte postupne ôsmy, trinásty, dvadsiaty a pätnásty, ale napriek tomu sa dostal do BMW, ktoré uznávalo jeho kvality. „Ľuďom z rodiny BMW sa ozaj musím poďakovať. Život je niekedy taký a naše cesty sa už rozdelili, ale títo ľudia zo mňa spravili ozajstného profesionála a som im za to veľmi vďačný.“

Dvadsaťosemročný rodák z Cascais sa potom presunul do Techeetahu, kde ho opäť viedol Mark Preston, teda rovnaký človek, ktorý bol aj pri jeho začiatkoch v Aguri. A odrazu to všetko klapalo.

Techeetah ako synonymum tvrdej práce

„Do Techeetahu som prišiel preto, lebo som chcel rýchlejšie auto a chcel som mať na to, aby som vyhrával. Napokon sa to aj podarilo,“ skonštatoval da Costa. „Pred tímom musím zložiť klobúk. To množstvo tvrdej práce, ktorú odviedli, je neskutočné. Vždy robili všetko, čo je potrebné pre víťazstvo a som za to veľmi vďačný.“

„Keď som sem prichádzal, myslel som si, že práve ja tvrdo pracujem. Počas prvého týždňa som však potom videl, ako makajú oni a koľko odhodlanosti tomu venujú. Ihneď som im povedal, že ma vôbec neprekvapuje, koľko vyhrávajú. Jednoducho som okolo seba mal správnych ľudí, pod sebou správne auto a bol som v správnom tíme. Takto som mohol aj ja ukázať, čo dokážem,“ dodal António Félix da Costa.