Alejandro Agag je človek, ktorému v hlave skrsla myšlienka na založenie Formuly E. Spojil sa s prezidentom Medzinárodnej automobilovej federácie (FIA) Jeanom Todtom a dohodli sa. Rozbehli sériu, ktorej cieľom je propagovať progres vo vývoji elektrických automobilov a pomôcť k rýchlejšiemu vykročeniu smerom k ekologickejšej budúcnosti.

Formula E nedávno začala svoju piatu sezónu a postupne sa rozmáha. Fanúšikovia ju začínajú poznať a intenzívne sledovať, na scénu prichádza mnoho slávnych značiek. Práve to však so sebou môže priniesť aj problém. Ako to lídri FE zvládnu vo chvíli, keď začnú automobilky do všetkého tlačiť veľké peniaze? Už to možno nebude také vyrovnané a nepredpovedateľné ako dnes.

„Z môjho pohľadu je kľúčom k celej architektúre šampionátu úloha dodávateľa a klienta,“ poznamenal Agag v rozhovore pre stránku RaceFans.net. „Takto dokážeme garantovať prežitie nezávislých tímov. A systém funguje: nielenže im zabezpečíme prežitie, ale my im dávame aj šancu vyhrať. Práve to je také potrebné. Podľa mňa tu nepotrebujeme tímy do počtu, ktoré obsadia posledné miesta len preto, aby továrenské tímy vyzerali dobre.“

„Vo Formule 1 je to presne tak. Niektoré tímy sú tam len preto, lebo Mercedes do cieľa nemôže prísť posledný,“ zdôraznil Alejandro Agag. „Ja takejto filozofii neverím. Som presvedčený o tom, že každý tím musí mať šancu na víťazstvo aj bez toho, aby mal miliónový rozpočet, prípadne bol výrobcom automobilov.“

Vo Formule 1 disponujú najslabšie tímy rozpočtom približne na úrovni 100 miliónov eur, ale najsilnejšie zoskupenia ako Ferrari a Mercedes minú aj 400 miliónov ročne. Aké sú tieto sumy vo Formule E?

„S rozpočtami je to ťažké a tímy nikdy nepovedia, čo konkrétne robia. Veľa míňajú na marketing a ďalšie veci, viac platia jazdcom. Ak sú však zákazníkom, tím vedia prevádzkovať za 10 až 12 miliónov eur,“ pripomenul Španiel.

Vedenie série má vďaka podpísaným zmluvám právo na to, aby vykonalo audity a oboznámilo sa s rozpočtami jednotlivých stajní. Zatiaľ tak však nespravilo.

„Ani sa tým príliš nezaoberám. Snažím sa to robiť tak, aby sme stanovili pravidlá, ktoré do všetkého vnesú zdravý rozum. Ak niekto plánuje minúť 100 alebo 200 miliónov na pohonné ústrojenstvo, aby ho potom musel zákazníkovi predať za 400 000 eur, tak si to dvakrát premyslí...“

Monoposty druhej generácie (Gen2) sú pre všetkých rovnaké a keď je možné kúpiť si pohon za takúto sumu, každý má šancu. „Okrem toho je v zásade nemožné minúť na vývoj viac ako tri či štyri milióny ročne, pretože na čo by sa míňali? A keď k tomu prirátame náklady na celkový chod tímu, ktoré môžu byť povedzme aj pätnásť miliónov, tak sme stále pod dvadsiatimi miliónmi ročne,“ usmial sa Alejandro Agag.